Domov / Novinky / Brúsené sklo v histórii Českých krajín
Výrobcovia
Veľkoobchod

Máte záujem o spoluprácu v rámci velkobochodu a odoberať od nás väčšie mnžství tovaru? Kliknite na odkaz: http://www.bohemiacrystalglass.cz/ a navštívte stránky nášho veľkoobchodu. S otázkami ohľadom vekoobchodních zákaziek sa na nás mžete obracať na tel. +420 737 463 938 alebo mailom na na adrese: export@bohemicrystalglass.cz 

Novinky

Brúsené sklo v histórii Českých krajín

BohemiaCrystalGlass - História brúseného skla v Čechách    Aká je história brúseného skla v Čechách, keď hovoríme o skle a kedy už o českom krištáľu, to všetko a ešte viac sme pre vás pripravili v novom článku.

O podrobné ceste vývoja skla na území našej krajiny sme si povedali v článku Krehké umenie, pevná tradícia, teraz sa ale zameriame na ručne brúsené sklo na našom území. Až do konca 19. storočia hovoríme o rezanom skle, až neskôr sa ustálil názov ryté (plytko) a brúsené sklo (hĺbkovo). Čo predchádzalo vzniku najkrajších a najtradičnejších brusu? To si povieme tomto článku, ktorý sme pre vás pripravili.

 

Rytie skla na úsvite dejín

Rytie skla dalo korene sklu brúsenému, tak, ako ho poznáme dnes. Na českom území sa datuje až do doby pred naším letopočtom, v čase laténskej a Keltom. Tí do sklenených korálok a drobných predmetov ryli pazourkovým hrotom, alebo smaragdovým rydlom. Táto metóda dovoľovala jednoduché linky po obvode predmetov.

 

Premyslovci a Luxemburovcovci

Na území Českej Republiky užité umenie sklárske vyvíja za Přemyslovcov a Luxemburgovcov, teda v 13. - 14. storočia. Vtedy vznikalo obrovské množstvo stavieb, ktoré potrebovali okná. Tiež sa vyrábali vysoké čaše, ktorým sa hovorilo píšťaly. Ak sa dekoroval plytkým rytím, bol používaný trochu sofistikovanejšie mechanizmus - kotúčik, ktorý sa roztáčal pomocou sláčikového pohonu. Na kotúčik sa nanášalo brusivo - väčšinou piesok zmiešaný s vodou. Ornamenty boli rastlinné, geometrické a figurálne.

 

Na dvore Rudolfa II.

Naozajstný boom zaznamenalo sklárstvo v období Renesancie, presnejšie za cisára Rudolfa II. Cisár bol veľkým zástancom umenia - teda aj sklárstva a zásadne sa zaslúžil o jeho rozvoj. Vďaka jeho podpore české sklo predčilo aj Benátskou výrobu, čo znamenalo, že sa dostalo na svetovú špičku.

Prelom 16. a 17. storočia bol pre rezanie skla (o "rezanie a rezačích" skla hovoríme až do konca 19. storočia) revolučným obdobím. Do 16. storočia sa sklo rezalo iba plytko (rytím). Dekorácie skla boli zostavené z jednoduchých základných rezov, aby nenarušilo tenkostenné sklo. Koncom 17. storočia sa začalo vyrábať hrubostenné sklo a rezba skla sa mohla posunúť hlbšie. Doslova. Dekorácie tak získavali na plastickosti. Rezači si mohli poriadne pohrať s leskom, matom, tvary a figúrami, keďže hrubostenné sklo na to bolo ideálnym plátnom. Najskôr sa nové techniky používali na sklenených doštičkách, ktoré sa potom zasadzovali napríklad do výplne okien. Neskôr aj na ostatné predmety. Neustále tu bola snaha nájsť adekvátnu náhradu za horský krištáľ, ktorého depozitá bola obmedzená a ktorého cena neustále stúpala.

Lehmannová ikonická diela, zdroj wikipedia.org


Lehmann - otec brúseného krištáľu

Caspar Lehmann bol dvorným umelcom Rudolfa II. Ako rezač skla, horského krištáľu a drahých kameňov sa angažoval nielen v Prahe, ale aj vo Viedni, Linzi a Drážďanoch. Najznámejším dielom je tzv. Lehmannová čaše Potestas, Nobilitas a Liberalitas z roku 1605. Je to najstaršie podpísaný a datovaný sklenený predmet. Čaše bola objavená na konci 19. storočia v Hlubokej nad Vltavou a od tej doby bol nájdený nespočet veľmi rôznorodých diel, ktoré sa veľmi líšia ako kvalitou, tak štýlom. Od jednoduchých rytín skla s anatomickými nepresnosťami, cez rezané kryštály drahých kameňov a horského krištáľu, po majstrovské diela ďaleko předčující ostatné rezače jeho doby.

Jedno je ale úplne isté - Caspar Lehmann ako prvý použil na rezanie skla diamant. A je tým pádom považovaný za otca brúseného krištáľu. Ako prvý začal do skla rezať hĺbkovo, čo dalo brúsenie skla prvotné základy. Lehmann po sebe zanechal nielen nesmrteľná diela, ale aj úplne novú generáciu rezačov skla, ktorí naďalej šírili jeho odkaz.

Tiež zdokonalil rezací stroj. Lehmann vychádzal z kamenoryteckého stroja, ktorý bol veľmi podobný dnešným už menej moderným kamenoryteckým strojom. Poháňal sa šliapaním, alebo vodným pohonom. Ako brusivo bol používaný kal z pieskovca.

 

Po 30. ročnej vojne, aneb Baroko

Tridsaťročná vojna rad sklární pochovala a značne spomalila sklársky rozvoj. Po vojne ale prišiel mier a rozvoj skla nadviazal tam, kde skončil. Baroko je obdobím zdobenie, bohatých dekorácií, ilúzií a zázrakov - čo sa premieta aj do rezanie skla. České sklo končí a vzniká označenie Český Kryštál - dôstojná a úžasná náhrada horského krištáľu.

V baroko neexistuje nevyužitá plocha a podľa toho sa tvári aj tvorba - vznikajú ikonické krištáľové lustre s vybrúsenými ověsky, konvexné aj konkávne nádoby na vysokých nohách. Rezači skla využívajú hry svetiel, tvarov a zrkadlenie. Baroko otvorilo dvere fantázii a fascinujúcim rovinám, ktoré brúsenie a dizajn skla rozvíjajú míľovými krokmi.

ilustračné foto - ikonické krištáľové lustre
 

A ako to bolo ďalej?

Sklo opäť čaká úpadok a kvalitu si zachováva len oblasť Sliezska, kde sa pomaly objavujú Rokokové štýly - alegorické ornamenty, portréty, mestské výjavy. Vyrábajú sa fazetovane brúsené poháre, gondoly, fľaše, kanvice. Veľkoobchodníci sa združujú do kompanií. A Česko opäť sedí na sklárskom trónu.

Začiatkom 19. storočia prišla odbytová kríza, tú sa Čechom podarilo prekonať výrobou na povrchu farbených aj vnútorne farebných krištáľových predmetov s bohatým brusom. Je využívané aj vlastností prejímaného krištáľu, ktorý má ako farebnú, tak priehľadnú vrstvu a brus získava novú dimenziu.

V druhej polovici 19. storočia sa rezač skla vzdávajú tejto profesie, pretože sa prestáva vyplácať. Vzniká niekoľko menších dielní, ktoré začína ovplyvňovať Secesia. Z rezačov sa stávajú brúsiči a z rezanie skla brúsenia skla. Využíva sa skôr plošných ornamentov a mimo brúsenie sa bohato pieskuje. Vzniká mimochodom aj irizované sklo. A pán Ladislav Prostředník z Dobrušky prvýkrát vybrusuje vzor PK500 na jedno zo svojich diel. Zaslúžil sa tak o vznik najslávnejšieho a najpredávanejšieho sklárskeho dekoru, ktorý sa stal tradíciou a tvárou moderného sklárstva Českej Republiky.

legendárný dekór PK500


Dnes

Moderné dejiny a brúsenie skla neponúkajú už žiadne prevratné zmeny. Mimo neustále sa vylepšujúcich a efektívnejších brusičských nástrojov, technika zostáva rovnaká - nič nenahradí zlaté ľudské ruky Majstrov sklárov s desiatkami rokov praxe. Aj naďalej je manuálne brúsenie skla - aj napriek skvelom brusičskom nástrojom - časovo aj talentové náročným umením. A toho umenie vyžaduje pevnú ruku, presnosť, vytrvalosť, silu ducha i tela a hlavne - zmysel pre krásu, fantáziu a lásku k remeslu.

V súčasnej dobe sa česká výroba skla sústredí na spotrebné strojovú výrobu aj na ručnú a umeleckú výrobu ateliérovej kvality. Čerešničkou českého sklárstva je farebný prejímaný krištáľ, ktorý sa aj naďalej dá vyrábať iba ručne, preto je tiež najhodnotnejšie a najnáročnejšie na výrobu. Prejde neskutočným množstvom rúk, než sa dostane k vám domov. O jeho celej ceste sme pre vás pripravili článok.

 

 

Veríme, že po prečítaní tohto článku sa na ručne brúsené sklo budete aj vy pozerať trochu viac zamilovane. Tkvie v ňom totiž veľká hodnota, tradície a energia, ktorú s radosťou pomáhame odovzdávať ďalej.