Farba je najzreteľnejšou vlastnosťou skla. Vnímame ju skôr ako tvar a dokonca skôr ako brús. Môže byť tiež jednou z najzaujímavejších a najkrajších vlastností skla. Farba niekedy určuje užitočnosť skleneného predmetu, kedy chráni obsah napríklad pred UV žiarením, ale takmer vždy určuje jeho atraktivitu a žiadanosť. Poďme sa pozrieť, ako sa farbilo sklo na úsvite dejín a ako sa farbí dnes. V akej fáze procesu výroby skla sa farba pridáva a aké bežné aj bizarné látky sa na farbenie skla používajú.

Na úsvite dejín

Zhruba 3500 rokov pred naším letopočtom sa v Mezopotámii av starom Egypte začalo vyrábať prvé ozajstné sklo. Jedny z prvých farebných sklenených predmetov boli korálky a malé nádoby. Títo prví sklári zistili, že sa pridaním rôznych látok do taveniny výsledná farba mení. Akonáhle boli objavené metódy výroby farebného skla, začala explózia experimentov. Cieľom bolo nájsť látky, ktoré by v skle vytvárali špecifické farby.

V ôsmom storočí zaznamenal perzský chemik Abú Músa Džábir ibn Hajján, často známy len ako „Geber“, desiatky receptov na výrobu skla určitých farieb. Geber je často označovaný za "otca chémie", vďaka tomu, že si uvedomil, že oxidy kovov sú kľúčovou zložkou na farbenie skla. (Viac o histórii skla sa dočítate tu.)

Vitráže

K tým, ktorí poskytovali stimuly prvým sklárskym remeselníkom, patrili hlavne náboženské organizácie. Vitráže sa stali veľmi obľúbeným doplnkom kostolov, mešít, synagóg a ďalších významných budov už pred viac ako 1000 rokmi. Umelci, ktorí tieto umelecké okná vyrábali, potrebovali na vytvorenie realistickej vitrážovej scény celú škálu farieb. Ich hľadanie plnej palety farieb bolo podnetom na ďalší výskum a experimentovanie, ktoré viedlo k vytvoreniu obrovskej škály farebných skiel.

Ako sa farbí sklo dnes?

Každá sklárska huť má svoje tradície a svoje vlastné tajné recepty na vytváranie škály farieb. Neočakávajte teda presné recepty na konkrétne odtiene, presné recepty si každý huťmajster stráži ako oko v hlave. Čo vám ale môžeme poodhaliť, je proces farbenia. A tiež nás čakajú kuriozity, ako je používanie oxidu uránu alebo farbenie skla kravincom. Ale o tom neskôr.

Proces farbenia skla

Prirodzená farba skla je zelenkavá. Musí sa teda odfarbiť. Na to sa používa dusičnan sodný alebo oxid manganičitý. Akonáhle je pripravená bezfarebná zmes – čo je teda štandard, môže sa začať. 

Zmiešame všetko sypké

Aj keď sa nasledujúci popis bude zdať jednoduchý, rozhodne to tak nie je. Farbenie skla je presná práca a preto je dôležité všetko starostlivo odmerať, nachystať a naplánovať. Oxidy kovov, ktorými sa sklo farbí, sú skladované v sypkej podobe. Tieto oxidy sa pridávajú priamo do sypkej zmesi sklárskeho kmeňa a všetko mieria do miešačky. Zmes musí byť úplne homogénna, preto sa miešaním nešetrí.

Na pánev s tím

Dokonale premiešaná zmes sa potom naloží na obrovskú taviacu panvicu a taví sa, kým nevznikne sklovina, že ktoré sa potom tvoria krištáľové produkty tak, ako ich poznáme.

Musí to sedieť

Pri každom miešaní farby sa musí vyladiť odtieň tak, aby sedel na sto percent. U najkvalitnejších sklární neexistuje, aby sa jednotlivé várky farby s rovnakým názvom líšili hoci o pol odtieňa. Preto sa pri každom miešaní najprv vytvorí "kontrolný štangle", aby sa posúdilo, či je farba správne namiešaná. Keď sa farba totiž nenamieša na chlp správne, celá 350 kg várka mieri do odpadu a to je plytvanie.

Zmiešame sypké, miešame, tavíme.

Osvedčené recepty

Farby skla sú stálice, odborníci tvrdia, že ide vytvoriť farbu na mieru, ale každá farba musí prejsť chemickým vývojom a prieskumom, kým ju možno namiešať. To je časovo náročné a kým dôjde k takémuto vývoju, nemusí byť už farba trendy. Preto sa sklári držia osvedčených farieb skla, až 160 rokov starých receptov, ktoré sa dedia z generácie na generáciu.

Sklo ako chameleón

Farebné sklo je vo výsledku podrobené výstupnej kontrole pod rôznymi variantmi svetla. Úplne inak totiž vyzerá pod umelým svetlom a inak na prirodzenom svetle. Úlohu hrá aj hrúbka steny skla. Na silnejšej stene vyzerá farba koncentrovanejšie, než na tenkostennom pohári. Tiež je potrebné brať ohľad na to, k akej farbe sa hodí ktorý brús, pretože nie všetky farby skla sú pre brus ideálne. Farby tiež ovplyvňujú tvrdosť skla. Skrátka zafarbiť sklo nie je len tak, všetko je naozaj veda. Preto je dobré držať sa starých a osvedčených receptúr.

Farebná paleta

Recept na výrobu farebného skla obvykle zahŕňa pridanie oxidu kovu do skla, to už vieme. Nasledujúca tabuľka uvádza niektoré z oxidov kovov a farby, ktoré vytvárajú. V zozname je uvedený aj oxid manganičitý a dusičnan sodný. Ide o odfarbovače - materiály, ktoré neutralizujú farebný vplyv nečistôt v skle. Tabuľku treba brať iba ako orientačnú, pretože ako sme už povedali, konkrétne zlúčeniny a recepty si necháva každý hutimajster pre seba.

To len tak pre predstavu, farieb je ešte oveľa viac, rovnako tak zlúčenín, ktoré sa používajú.

Nepliesť si farebné so striekaným

Hoci je to asi jasné na prvý pohľad, rovnako to radšej zdôrazníme. Nie všetko farebné sklo je vytvorené z zafarbenej skloviny. Je množstvo skla, ktoré je zafarbené nástrekom farieb až po vyhotovení produktu. Napríklad celá obľúbená kolekcia Rainbow, alebo Plantica. U kvalitných českých výrobcov sú tieto farby stále, odolné a úplne bezpečné, navyše to vyzerá naozaj pekne, čo myslíte?

Perličky na záver

Atómové sklo

Vedeli ste, existuje sklo, ktoré sa farbilo uránom? Presnejšie teda oxidom uránu, často s prímesou oxidu železa pre posilnenie zelenkavej farby. Nájdete ho pod názvami ako Uránové sklo, Atómové sklo, Petrolejové sklo. Toto sklo sa vyrábalo hlavne v období 1850 do 1920, kedy bolo najviac v obľube. V období Druhej Svetovej Vojny bol všetok urán skonfiškovaný a výroba uránového skla bola zastavená. Až do roku 1959, kedy sa výroba opäť rozbehla, ale nijako závratne, pretože urán bol a stále je veľmi drahý.

Dodnes existujú absolútni nadšenci a zberatelia Atómového skla, ktorí majú rozsiahle zbierky. Sklo je svetlo zelenožlté a ak je vystavené UV svetlu, má krásnu, možno trochu desivú žiaru. Akokoľvek podivné sa to môže zdať, toto sklo nie je nijako rádioaktívne, pretože oxid uránu je stabilný natoľko, aby nepôsobil radiácii. Toto sklo je úplne fascinujúce a rozhodne stojí za to ho vidieť.

vľavo uránové sklo na normálnom svetle / vpravo na UV svetle

Kravincové sklo

Naši predkovia vedeli, ako zužitkovať úplne všetko. Jantárovú farbu skla, ktorú máme doteraz tak radi, naši predkovia vytvárali organickou látkou pridanou do taveniny. Generálny riaditeľ Českomoravských sklární František N. Paraubek vo svojej knihe Sklárske besedy (1944) uvádza, že k osvedčeným patrí „…sečka, slama, seno, piliny, sadze, uhlie, koks, grafit a kravinec.“* Nevieme si predstaviť, ako na to vtedajší sklári prišli, mohlo by to byť vtipné rozprávanie. Každopádne sme veľmi radi, že do taveniny ten kravinec hodili, pretože Amber je skvostný a radi sa z neho kedykoľvek napijeme.

*Citácia z článku "Poháre z kravinca, Múzeum Valašsko"

Nádherná farba Amber, tieto kúsky bohužiaľ kravinec neobsahujú :)

Pamätajme, že sklo je vo vode nerozpustné, rovnako ako všetky jeho zložky, takže bez okolku "Na zdravie".